Joga a ajurvéda majú spoločné korene, obe vychádzajú z rovnakého posvätného textu, Véd. Majú množstvo spoločného ale aj rozdielneho. Myslím, že spoločne majú veľký potenciál hýbať našimi životmi správnymi smermi.
Obe tieto vedy nás majú harmonizovať - ako bytosť fyzickú, mentálnu, emocionálnu a snáď aj spirituálnu. Metódy majú podobné, ale niektoré veci sa líšia.
V dnešných moderných líniách chápania jogy som sa často krát stretala s pojmom "akceptácia", ktorý myslím si prenikol aj do tých oblastí našich životov, kde vôbec nie sme nútení akceptovať, ale kde môžeme naopak - niečo zmeniť. Tu mi dala odpoveď ajurvéda. Je fajn vedieť svoje Prakriti, ale dôležitejšie je chápať, že je to pre naše lepšie porozumenie seba samých, nie na automatické prijatie týchto vlastností. Môžeme sa o sebe naučiť, že máme radi pohyb, alebo naopak, že sa radšej "bahníme". Môžeme lepšie porozumieť, prečo preferujeme niektoré aktivity, potraviny alebo dokonca aj rozhodnutia. Ale tam to vôbec nemusí skončiť.
Často počúvam vyjadrenia typu: "Joga nie je pre mňa, ja som príliš dynamická." alebo naopak "Beh nie je pre mňa, ja potrebujem pokoj." Často sa mýlime o tom, čo potrebujeme. V ajurvéde platí pravidlo že rovnaké zvyšuje rovnaké - a načo nám je niečo, čoho máme už aj tak veľa? Vôbec si neuvedomujeme, že aj v tomto prípade všetkého veľa škodí. Rovnováha je o dopĺňaní toho, čo nemáme, aby sme boli vyrovnaní. Mnohých z nás priťahuje to, čo pre nás nemusí byť dobré - ak chceme dosiahnuť rovnováhu, sú do určitej miery potrebné práve protiklady. Zároveň platí, že rovnováha nie je konečná, keď ju aj dosiahneme. Pracujeme na nej každý deň.
Prírodné elementy
Podľa ajurvédy je všetko živé zložené z piatich základných elementov - bhutas. Sú nimi zem, voda, oheň, vzduch a éter.
Život v rastlinách a živočíchoch je zložený z rôznych kombinácií týchto piatich prvkov. Kombinácie prvkov poskytujú každej látke jedinečnú kvalitu (tatwa) - je ich 20, respektíve 10 plus ich protiklady (ťažké a ľahké, studené a horúce, mokré a suché, tupé a ostré, hladké a drsné, husté a tečúce, jemné a tvrdé, statické a pohyblivé, hrubé a jemné, svetlé a tmavé)
Zem (Prithvi)
Zem (prithvi) má na starosti tvar a štruktúru rastlín a živočíchov. Tento prvok sa v našom tele vzťahuje na naše spojenie so Zemou, miestom, odkiaľ sú všetky prvky, ktoré tvoria naše telá.
Do našej jogovej praxe môžeme vniesť viac zeme zameraním sa na uzemnenie, budovaním pevnej základne a spojenie sa so zemou.
Často sa nám v živote stane, že sa necháme doslova uniesť myšlienkami preč a potrebujeme sa jednoducho vrátiť "späť na zem". Akože. Ítí volá domú. Potrebujeme sa jednoducho vrátiť nohami na zem, aby sme sa cítili uzemnení a v bezpečí.
K uzemoňovaniu počas jogy dochádza napríklad pri balančných pozíciach.
Voda (Apah, Jala)
Voda (aap) riadi schopnosť meniť tvar bez straty celistvosti. V našom tele označujeme za vodu všetko, čo preteká našimi žilami.
Byť zdravým môžeme byť len vtedy, keď voda preteká našim telom, keď nestagnuje. Nie je náhoda, že voda je elementom druhej čakry, ktorým zodpovedajú pohlavné orgány, na základe ktorých vzniká nový život.
Na zlepšenie toku tohoto prvku v našom tele je vhodná vinyása, alebo aj plynulé prechody z jednej asány na druhú.
Oheň (Agni)
Oheň (agni) riadi premenu a transformáciu. Prvok ohňa je v našom tele vnútorným teplom, energiou a vôľou. Tak ako má silu tvoriť má silu aj ničiť, ale to by sa dalo povedať o každom prvku, ktorého je prebytok.
V cvičení jogy posilujeme oheň v pozíciách v stoji, v silových asánach a vo vinyásach.
Vzduch (Vayu)
Vzduch dáva smer všetkému pohybu a zmene. Vzduch je v našom tele priamo samotným dychom, alebo aj priestorom v našom tele.
Dych je základom celej jogy, pretože bez dychu neexistuje joga (ani samotný život). Vzduch je to, čo prenáša vitálnu energiu alebo pránu (v čínskej filozofii čchi) po celom našom tele a vlastne celom vesmíre.
Je to podstata celého života a dá sa na ňu zamerať v jogovej praxi doslovným vnášaním priestoru alebo vzduchu do tela pranajámovými cvičeniami alebo niektorými pozíciami, ktoré majú za úlohy vytvoriť v tele väčší priestor. Tento fakt často na joge spomínam. Keď sa nad tým zamyslíme, tak každá pozícia, ktorá pouvoľňuje kĺby, stavce alebo ponaťahuje svaly, zároveň napomáha vo vytváraní priestoru, keďže naše telo potom nie je také stuhnuté.
Éter (Akáša)
Éter slúži ako médium, v ktorom sa môžu objaviť ďalšie prvky. Tento prvok je asi najkomplikovanjší.
Niektorí ho opisujú ako médium, ktoré má vyplniť celý priestor. V rámci jogy často omieľame pojem vedomie - postupne chceme cvičením dosiahnuť prehĺbenie vedomia, vedomia nášho Života (Puruše), našich emócii a myšlienok, našich skutočných pohnútok.
V kontexte fyzickej časti jogy (samotného cvičenia pozícii - asán) môžeme vniesť éterový prvok do nášho tela zameranou pozornosťou na naše telo napríklad vo výdržových pozíciach.
Dóše - energie
Elementy sa spájajú do troch základných energií, dóš - Vata, Pitta a Kapha. Tieto energie sú prítomné v každej bunke nášho tela a riadia fyziologické a psychické procesy.
Vata je energia akcie a pohybu - je zložená z éteru a vzduchu. Pitta je energia premeny a je zložená z ohňa a vody. Kapha je energia stavby a výživy - skladá sa najmä z vody a zeme.
Pri prechádzaní životom podiel každej z troch dóš neustále kolíše podľa nášho prostredia, stravy, ročných období, podnebia, nášho veku a mnohých ďalších faktorov. Keď sa dóša pohybuje medzi jej prebytkom alebo nedostatkom, môže ovplyvniť naše zdravie, energie a celkovú náladu.
Každá osoba má jedinečný vzorec (Prakriti) troch dóš - jeden je zvyčajne primárny, druhý sekundárny a tretí menej výrazný. Keď sú naše dóše v rovnováhe podľa našej konštitúcie, sme zdraví. Keď dóše vypadnú z rovnováhy, sme v stave nepohody. Jóga hrá dôležitú úlohu pri vyrovnávaní našich dóš (Heidi Mair).
Prejavy dóše kolíšu podľa cyklov našich dní alebo aj ročných období. Neskorá zima (skorá jar) prináša nový život, ktorý nás má vyživovať a dominuje v ňom energia Kapha. V lete dominuje energia Pitty. Jeseň (skorá zima) je ľahká a suchá a dominuje v ňom Vata. Naše životné fázy sa riadia rovnakým vzorom - v našej mladosti prevláda energia Kaphy, Pitta sa stáva dominantnejšou v najlepších rokoch života a s pribúdajúcim vekom sa zvyšuje energia Vaty.
V rámci dňa je to veľmi podobné ako so samotným cyklom života. Od 6:00 do 10:00 dominuje Kapha, kedy sa len rozbiehame. Najproduktívnejším časom je čas od 10:00 do 14:00. Pokojná a uzemňujúca fáza nastupuje od 14:00 do 18:00. Od 18:00 do 22:00 zase nastupuje Kapha, dostávame ako sa povie druhý dych, Pitta prichádza od 22:00 do 02:00. Vata dominuje opäť v čase od 02:00 do 06:00.
Všetci sme zložení z jedinečnej kombinácie troch síl - vata, pitta a kapha. Sprav si test a zisti, ako to je u Teba. Väčšina ľudí má zvyčajne dominantnú jednu alebo dve dóše, pričom táto kombinácia je určená v okamihu počatia a je súčasťou našeho Prakriti - našou prirodzenosťou, povahou.
Teraz prichádza môj obľúbený citát, modlitba, snáď aj životné motto.
Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.
- Reinhold Niebuhr
Je pravda, že s prirodzenosťou sa nebojuje. Prirodzenosť sa akceptuje. V tomto bode si ale väčšina z nás myslíme, že akceptácia je vo všetkých prípadoch konečný produkt. Akceptácia je konečný produkt v oblasti, v ktorých nevieme nič zmeniť. Nedokážeme prirodzene zmeniť svoje pohlavie alebo rasu. Môžeme ale zmeniť naše presvedčenia, svoje prežívanie, svoje názory, svoje správanie a predovšetkým svoje rozhodnutia. Nás ľudí nedefinuje naša povaha, ale naše rozhodnutia, ktoré majú silu časom meniť aj našu samotnú povahu.
S pojmamy Prakriti a Puruša sa môžete v joge stretnúť celkom často a často ich používam aj ja. Keby som to mala popísať veľmi zjednodušene, Puruša je naše Vedomie. Prakriti je úplne všetko okolo toho. Sú to naše emócie, myšlienky, naša povaha, naše telo, naše ego, celé naše podvedomie, jednoducho všetko čo má charakter zmeny a plynutia. Takže kým naša Puruša ostáva nemenná a stála, naše Prakriti sa neustále mení. Smutné je, že drvivá väčšina nás ľudí vníma svoje Prakriti ako Seba, ako svoju Identitu, čo je dôvod, prečo často aj trpíme. Zmyslom jogy je vlastne uvedomiť si tento fakt, nestotožňovať sa so svojim prakriti (nevnímať naše myšlienky, emócie, naše telo, naše úspechy, našu povahu ako niečo, čo nás definuje) ale so svojou Purušou a teda rozhodovať sa pre veci vedome.
O tomto budem viac písať neskôr, v blogu o takzvaných gunách, teda kvalitých mysle.
Ako je to teda s elementami a dóšami? Príde mi krásne chápať život ako skladbu elementov a hľadanie rovnováhy medzi nimi. Ale podobne ako mnoho guruov či psychológov, aj ja som veľmi povzbudená do aktívneho zasahovania do vlastného života. Nie sme vo všetkom len pozorovatelia našich životov, môžeme sa na ich tvorbe aktívne podieľať.
Ja mám v sebe aktuálne množstvo vaty. Mať v sebe množstvo nápadov, byť energický, hravý, priateľský je fajn, ale platí, že aj veľa dobrého škodí. Aj v tomto potrebujem nájsť rovnováhu, pretože v mojom prípade sa mi často stáva, že mám množstvo nápadov, pustím sa potom do 10 projektov a 10 z nich ostane nedokončených. Množstvo energie, nápadov a myšlienok ma často privádza k úzkosti, čo nie je ani príjemné a ani žiadúce. Chýba mi rutina a disciplína, ako je to u pitty a chýba mi aj pokoj a stabilita, ako to je u kaphy. Mohla by som si vybrať akceptáciu ako konečný produkt a označiť sa za kreatívneho človeka, ktorý je vždy "kam vítr tam plášť", ktorý je síce vynaliezavý ale aj neštrukturovaný, prchký a impulzívny. Ďakujem - neprosím.
Množstvo z tohto textu bolo preloženého zo zahraničných stránok od autorov, ktorí pracujú priamo s ajurvédou.